Málokedy je to tak ľahké spojiť príjemné z užitočným, ako páve pri hubárčení. Prechádzka na čerstvom vzduchu vám rozprúdi krv a naviac vám pri nej zdravo vytrávi. A pokiaľ je niečo pravdy na tvrdení, že hlad je najlepší kuchár, budú vám vlastnoručne nazbierané a uvarené huby chutiť dvojnásobne. Nehovoriac o tom, že sú okrem lesných plodov asi jedninou potravinou, za ktorú sa nemusí nič platiť. Už naši predkovia poznali huby a často ich používali v kuchyni. Obľuba jedál z húb trvá a v súčastnosti kvôli obavám z rôznych infekcií či baktérií v hovädzom mäse dokonca prudko stúpa. Čo vlastne huby obsahujú a hlavne: Sú zdravé? Sušina húb je tvorená z väčšej časti bielkovinami. Obsah cukrov je menší než v zelenine, neobsahujú žiaden škrob, ale je v nich glykogén, inzulín i glukóza – teda látky, ktoré sú v tele naplno využívané. Tukov obsahujú huby malé množstvo. Zato majú veľa vlákniny, ktorú lekári aj dietológovia v poslednom čase vrelo odporúčajú. Huby sú bohaté na blahodarný draslík, horčík, vápnik a železo. Nájdeme v nich aj významné stopové prvky ako zinok, meď, mangán, titán, vitamíny skupiny B, karotén a ďalšie vitamíny i iné prospešné látky. Odpoveď je teda prekvapivo pozitívna: Áno, huby sú veľmi zdravé, aj keď pre niekoho ťažšie stráviteľné. Môžete si na nich pochutnávať bez obáv!
Na jednu vec si musíme dať pri zbieraní húb dobrý pozor. Základné heslo každého rozumného hubára je „Zbieraj len to , čo úplne bezpečne poznáš“. Kto sa touto zásadou nebude riadiť, môže jedného krásneho dňa skončiť s vážnou otravou v nemocnici.
Je dobré dodržiavať zásadu, že na jedenie sú dobré len mladé a neprestarlé plodnice. Po skončení rastu totiž zostávajú huby ešte niekoľko dní na prvý pohľad bez zmeny. Napriek tomu však v ich dužine dochádza k rozkladu. Staré huby nezbierajte, bolo by vám po nich zle.
Huby prevŕtané larvami hmyzu alebo nasiaknuté vodou radšej nezbierajte. Ich konzistencia je narušená a môže v nich prebiehať hnilobný proces. Vyberajte si preto radšej také huby ktoré nevstrebávajú veľa vody.
Hubári majú povesť tichých a slušných ľudí. Nájdu sa však aj takí, ktorí zlostne rozkopávajú všetky huby, ktoré nepoznajú. Jednak tým na mesiace a dlhé roky porušujú podhubie, jednak pripravujú o úlovok skúsenejších hubárov, ktorí by sa aj „prašivke“ potešili.
Huby môžeme odrezať tesne nad zemou alebo vytrhávať. Vytrhávanie je vhodnejšie, pretože jedine celú hubu môžeme presne a bezpečne určiť. Jamku po vytrhnutej hube je nutné zakryť trochou trávy, aby nevyschlo podhubie.
Huby je najlepšie očistiť od všetkých zhnitých, červivých a slizkých častí už v lese. Pokiaľ nahádžete neočistené a červivé huby na seba, prinesiete si domov len neforemnú, nevábnu hmotu plnú červov.
Pre prepravu húb sú ideálne staré dobré prútené košíky. V taške sa nám krehké huby roztlačia a polámu, mäkšie sa rozmliaždia. V úplnom rozpore s hubárskou etikou aj zdravým rozumom je zbierať huby do igelitových tašiek a vreciek. Dochádza totiž rýchle k ich zapareniu a rozkladu.
Guláš alebo polievku si môžeme ohriať hneď niekoľkokrát a často to chuti prospeje. S hubami a pokrmami z nich je to však úplne inak. Opätovné ohrievanie sa nedoporučuje, pretože by nám to mohlo spôsobiť nevoľnosť a otravu.
Huby ľahko prijímajú škodlivé látky ako ortuť, olovo, kadmium, eventuálne i prvky rádioaktívne. Preto ich nikdy nezbierajte popri frekventovaných cestách, na haldách pri rudných baniach, pri chemických závodoch ani na skládkach a v ich okolí.
Kto huby dobre nepozná a nemá skúsenosti s ich zbieraním, môže si ich radšej bez rizika kúpiť. V obchodoch dnes už bežne predávajú hlivy, šampiňóny, huby konzervované alebo exotické čínske.
